Jedna z mojich najoblubenejsich viet o maratone znie:

When you cross that finish line, no matter how slow or how fast, it will change your life forever. 
Zmeni vas, pretoze ste dosiahli nieco o com ste boli presvedceny, ze nato nemate. Ze je to strasne tazke, nepochopitelne, mimo vas, ze potrebujete stastie alebo ste sa zle narodili. Ze tomu nerozumiete. Ze to nemate vo svojich rukach.

A presne toto iste si myslite o vasich inych snoch.

Po maratone zistite, ze jedina prekazka ste boli celu dobu iba vy sami, vase vyhovorky a vas strach.

Maraton vam dokaze pochopit, ze vase sny sa mozu stat skutocnostou akokolvek nemozne sa zdaju.

Vytrvalostou. Trpezlivostou. Premyslenym usilim. Focusom. Ucenim sa z vlastnych chyb. Zahadzovanim zlych chvil a kriz za hlavu. Pozeranim sa dopredu a zaroven pod nohy. Robenim toho, co vas bavi. Pridavanim jedneho kroku k druhemu. Tym, ze si z bolesti spravite priatela.

Ale ani maraton nedobehnu vsetci co vysli na trat, tak ako sa na jej zaciatok nepostavia vsetci ktori zacali s treningom a tak ako nezacnu s treningom vsetci ktori takyto sen maju.

Je to potom este sen alebo len halucinacia?