Prečo som za koalíciu PS a Spolu do eurovolieb?
Nebolo tomu tak vždy. Keď naše strany vznikali, bol som za oveľa samostatnejší postup. Ale postupne ako sa vyvíjala aj situácia u nás v krajine, tak som pochopil kľúčovú vec.
Veľké veci sa podarilo spraviť vtedy, keď sa ľudia dokázali spojiť za niečo väčšie ako oni sami.
Keď našli víziu, kvôli ktorej si každý dokazal odseknúť zo seba a spolu ťahať jedným smerom.
Prvým dobrým príkladom bol Matúš Vallo v Bratislave. Pamätám sa, ako som sa s ním bavil tesne pred volebnou nocou a hovoril mi, že nechápe, prečo ešte nie sme spolu. Že na oboch stranách sú super ľudia. A že keď nebude zvolený za primátora, tak urobí všetko preto aby sme začali spolupracovať. Vtedy som sa v duchu pomodlil, nech ho radšej zvolia :)
Prečítaj tiež – Ako som Vallovi naložil.
Filozofická a teoretická rovina je teda jasná. Je tu však ešte aj tá praktická, ktorá je nemenej zaujímavá. Skúsim vám napísať, ako to vidím ja a ako to celé prebiehalo.
Tieto eurovoľby budú veľmi dôležité.
V hre je veľa. Bude sa rozhodovať o tom, či EÚ zostane fungujúcim zoskupením sebavedomých štátov, alebo či ho ovládnu konšpirátori a fašisti, ktorých predstava o spoločnej Európe je na míle vzdialená tej, kvôli ktorej EÚ vznikala. Hrozí nám, že namiesto spolupráce a spolupatričnosti, na ktorých EÚ desaťročia stojí, prevládnu osobné záujmy, strašenie a roztrieštenosť.
Slovensko vďačí EÚ za veľa.
Aj vďaka členstvu v EÚ sa nám podarilo spamätať sa z temných rokov mečiarizmu, ktoré nás vrhali skôr na východ ako na západ. Už v rokoch prípravy na členstvo sme mali v EÚ oporu pri budovaní pilierov demokracie a ekonomiky, na ktorých Slovensko pevne stojí dodnes. Vďaka EÚ sme súčasťou najväčšieho jednotného trhu na svete, máme obchodné dohody, ktoré by sme sami len ťažko vyjednali. Naša ekonomika môže čerpať financie z eurofondov a užívať si stabilitu spoločnej meny.
Obe strany si to plne uvedomovali, ale aj tak chceli ísť do eurovolieb samostatne. Postupne, ako sa vyvíjala situácia, sme sa začali rozprávať o spolupráci. Celú spoluprácu som vyjednával ja s Ivom Štefunkom, na druhej strane sedel Miro Beblavý. Ako mandát na vyjednávanie sme dostali požehnanie od predsedníctva. Išli sme do vyjednávania pripravení na každý úskok. Čakali sme, či a kedy príde nôž do chrbta. Pred vyjednávaním sme sa poctivo pripravovali.
Keď som si ale vypočul stratégiu a program Spolu do eurovolieb, videl som niečo ako druhé PS.
Teraz myslím samozrejme eurovoľby.
Keď sme začali prerokovávať to, ako sa má viesť spoločná kampaň, ako sa bude rozhodovať, aké budú procesy, aký bude rozpočet a ako to bude fungovať, zistil som, že nevyjednávame. Obe strany rozmýšlali tak, aby sa podaril čo najlepší spoločný výsledok. Žiadne úskoky, žiadne nože do chrbta.
Z pôvodného rozmýšlania a nedôverčivosti sa postupne začala budovať dôvera.
Prišli sme na tom, že sa na všetkom vieme rýchlo dohodnúť.
Tri týždne a tri stetnutia sme sa nevedeli dohodnúť len na názve koalície a kandidátky. Aj to sa nám nakoniec podarilo spraviť tak, aby boli obe strany spokojné.
Hlavný dôvod a zmysel celého vyjednávania a debaty nebolo to, kto vytrieska z druhej strany čo najviac. Bolo to hľadanie cesty spolupráce. Aj keď sa môžme hádať, kto má čoho viac a kto je v čom lepší, toto nie je cesta. Riešili sme otázku, či dokážeme nájsť takú dohodu, s ktorou budú obe strany spokojné natoľko, aby ich to motivovalo spolupracovať a ťahať za jeden povraz.
To sa nám podarilo. Samozrejme život ešte prinesie ťažké skúšky a bude treba znova robiť kompromisy. Lebo ako sa hovorí, v politike sa moc neudržiava dohodami, ale prácou.
Toto sú úplne praktické, až biznisovo-manažérske veci ku kampani:
- V eurovoľbách máme o jednu konkurenciu menej. O konkurenciu, ktorá nám je najbližšie.
- Rozpočet a peniaze sa sústredia do menšieho priestoru a budú tak efektívnejšie vynaložené.
- Taktiež ušetríme aj ľudské zdroje, lebo bude viac ľudí makať na jednom cieli.
- Ide o koalíciu, čiže naše progresívne hodnoty si zachovávame.
- Ukážeme ľuďom, že sa vieme spájať a vieme robiť konštruktívnu politiku. To vidno aj na odozvách ľudí, ktorí to chvália.
No a na záver, prečo to všetko robíme?
Robíme to preto, aby sme na Slovensko priniesli zásadnú zmenu. Aby sme posunuli Slovensko dopredu. Aby sme zo Slovenska spravili moderný, solidárny a spravodlivý štát. Štát, na ktorý budeme hrdí.
No a na to potrebujeme veľkú silu. Potrebujeme sa spájať, potrebujeme byť silný hráč. Ja toto spojenie vidím ako prvý pokus, prvý krok k vytvoreniu veľkej sily, ktorá prinesie vytúženú zmenu.
