Ak niekoho vo verejnom záujme poškodíme, musíme ho aj odškodniť. Zo zákona, z povinnosti – nie ako nepredvídateľný rozmar. Podnikatelia si za straty počas trvania obmedzení nemôžu sami a preto majú mať na odškodnenie nárok a nie čakať či sa vláda rozhodne alebo nerozhodne ich za spôsobené škody odškodniť.

Odmietame ďalšiu pochybnú improvizáciu s 500€ poukážkami na vybrané služby, QR kódmi pre dôchodcov a vyplytvaním ďalších 500 mil. €. Aj preto, že to bezprostrednú núdzu podnikateľov nijako nerieši.

Pre majiteľov zatvorených prevádzok je to, čo dnes vláda posiela do parlamentu POMALÉ a NESPRAVODLIVÉ, pretože:

1. Peniaze sa k nim cez dôchodcov určite nedostanú včas, ale najskôr niekedy o pol roka. Malí slovenskí podnikatelia potrebujú pomoc ihneď, pretože oni si na svojich živobytiach a rodinných rozpočtoch odniesli všetky lockdowny a obmedzenia, ktoré sme doteraz mali.
2. Ku mnohým sa peniaze cez dôchodcovské poukážky nedostanú nikdy aj keď sú poškodení rovnakými opatreniami a na odškodnenie majú rovnaké právo.

Reálna a zodpovedná alternatíva, ktorú treba v tejto kritickej chvíli okamžite prijať namiesto tohto pol-miliardového populizmu, sa volá odškodňovací zákon. Preto sme taký návrh zákona spolu so Zuzanou Nitschneiderovou, advokátkou a expertkou PS na pracovné a sociálne právo, pripravili:

Náš návrh:

Zakladá PRÁVNY NÁROK na odškodnenie a jeho PREDVÍDATEĽNOSŤ. Nárok má každý kto musel z rozhodnutia vlády alebo ÚVZ prevádzku obmedziť alebo zatvoriť a tržby sa mu prepadli aspoň o 20%.

NEVYLUČUJE SA S INOU POMOCOU, napr. so schémami z EU prostriedkov. Straty majú byť kompenzované do výšky 75%, pomoc poskytnutá z iných schém sa od kompenzácie odčíta.

Odškodnenie majú byť FLEXIBILNE POUŽITEĽNÉ ZDROJE, ktoré majú v prvom rade pomôcť udržať prevádzku – živobytie podnikateľa. Kompenzácia nemá byť obmedzená len na konkrétny náklad ako napr. mzdy alebo nájomné – akoby štát dokonale vedel, čo kto potrebuje zaplatiť, aby neskrachoval. Práve kvôli úzkym definíciám súčasných schém zostáva kopec podnikateľov vynechaných a bez pomoci. Zároveň toto nie sú žiadne „helikoptérové peniaze“, ale adresné odškodnenie tých, ktorí boli úradne obmedzení a utrpeli tým preukázateľné škody.

NEVYŽADUJE DLHÝ NÁBEH kvôli novému spôsobu administrovania žiadostí o kompenzácie. V tejto chvíli by mohol byť administrovaný úradmi práce a napojiť sa na prvú pomoc, bol by potrebný len pozmenený výkaz.

Celý návrh si môžete pozrieť tu:

ZÁKON

o odškodnení podnikateľov

pri zavádzaní opatrení v boji proti pandémii

spôsobenej ochorením COVID-19

1

Predmet úpravy

• Účelom tohto zákona je zmiernenie negatívnych ekonomických dôsledkov, ktoré dopadajú na podnikateľov ako následok obmedzovania výkonu ich podnikateľskej činnosti v rámci prostriedkov boja proti šíreniu pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „pandémia“).

• Cieľom tohto zákona je zaviesť právnu istotu pre podnikateľské a zamestnanecké vzťahy ohľadne poskytovania podpory počas pandémie, v záujme zachovania prevádzkyschopnosti a udržateľnosti na trhu práce, ako i v podnikateľskom prostredí, tých zariadení, podnikov, výrobcov a poskytovateľov služieb, ktorí museli obmedziť svoju činnosť alebo zatvoriť svoje prevádzky, pričom je zrejmé, že takéto opatrenia majú priamu súvislosť s ohrozením vytvárania pracovných príležitostí, zachovania výroby a poskytovania služieb, a je preto nevyhnutné poskytnúť týmto podnikateľom pomoc na účely preklenutia ťažkej situácie a na účely podpory osôb pracujúcich a podnikajúcich v sektoroch zasiahnutých pandémiou.

• Štát týmto zákonom zavádza finančné odškodnenie podnikateľov, ktorým poklesli tržby v dôsledku zavedených opatrení v boji proti pandémii a nie sú preto schopní pokryť všetky svoje náklady z bežného podnikania.

2

Oprávnená osoba

• Oprávnenou osobou je podnikateľ, ktorý splní podmienky nároku na odškodnenie, stanovené týmto zákonom.
• Za podnikateľa sa na účely tohto zákona považuje:

1. právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a bola založená podľa osobitného predpisu[1],
2. organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu[2],
3. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt[3], alebo povolenie na trvalý pobyt[4] a prevádzkuje živnosť podľa osobitného predpisu[5],
4. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt[6], alebo povolenie na trvalý pobyt[7] a vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov[8],
5. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt[9], alebo povolenie na trvalý pobyt[10] a vykonáva poľnohospodársku výrobu, vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, podľa osobitného predpisu[11].

• Oprávnenou osobou je podnikateľ, ktorý vznikol alebo začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý tri mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý oprávnenej osobe vznikol nárok na odškodnenie podľa tohto zákona.
• Oprávnenou osobou nie je subjekt verejnej správy, ktorým je právnická osoba zapísaná v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii.
• Oprávnenou osobou ďalej nie sú:

1. a) právnická osoba, voči ktorej je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Európskej Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom;
2. b) právnická osoba, ktorá je úverovou inštitúciou (banka, pobočka zahraničnej banky) a finančnou inštitúciou (investičná spoločnosť, poisťovňa, penzijný fond, dôchodková správcovská spoločnosť, maklérska firma, faktoringová spoločnosť, lízingová spoločnosť);
3. c) právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod[12] je daňovým rezidentom štátu, ktorého jurisdikcia nespolupracuje s Európskou Úniou pri uplatňovaní medzinárodne dohodnutých daňových noriem.

• Na odškodnenie má oprávnená osoba právny nárok.

3

Oprávnené obdobie

• Oprávneným obdobím je mimoriadna situácia vyhlásená podľa osobitného predpisu[13] alebo výnimočný stav alebo núdzový stav vyhlásený podľa osobitného predpisu[14] alebo núdzový stav vyhlásený vládou Slovenskej republiky, a to odo dňa jeho zavedenia počas celého jeho trvania.
• Oprávneným obdobím je i obdobie odo dňa zavedenia podmienok vstupu do prevádzok alebo obmedzenia či zakázania niektorých prevádzok na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a to odo dňa zavedenia opatrení počas celého ich trvania.
• Oprávneným obdobím je i obdobie odo dňa zavedenia povinnosti prerušenia alebo obmedzenia prevádzkovej činnosti na základe rozhodnutia iného príslušného orgánu, a to odo dňa zavedenia povinnosti počas celého jej trvania.

4

Podmienka poklesu tržieb

• Oprávnená osoba má nárok na odškodnenie ak jej tržby vykazované za mesiac, aspoň čiastočne spadajúci do oprávneného obdobia, poklesli najmenej o 20% oproti porovnávanému obdobiu.
• Pri vykazovaní poklesu tržieb si oprávnená osoba zvolí jednu z nasledovných alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb:

1. porovnáva sa tržba za vykazovaný mesiac v danom roku s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho kalendárneho roka alebo za rovnaký mesiac dva roky predchádzajúceho kalendárneho roka,
2. porovnáva sa priemer tržby v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo v dva roky predchádzajúcom kalendárnom roku (t.j. 1/12 tržieb) s tržbou za vykazovaný mesiac, ak oprávnená osoba vykonávala podnikateľskú činnosť celý predchádzajúci kalendárny rok alebo celý dva roky predchádzajúci kalendárny rok,
3. porovnáva sa priemer tržieb za posledné tri mesiace predchádzajúce vykazovanému mesiacu (t.j. 1/3 tržieb) s tržbou za vykazovaný mesiac, ak oprávnená osoba začala vykonávať podnikateľskú činnosť od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý tri mesiace predchádza vykazovanému mesiacu.

• Výber spôsobu výpočtu poklesu tržieb podľa odseku 2 môže oprávnená osoba v rámci jednotlivých vykazovaných mesiacov meniť.
• V prípade, ak má oprávnená osoba viac prevádzok, tržby, na účely vykázania poklesu tržieb podľa odseku 2, sa porovnávajú v rámci jedného identifikačného čísla (IČO) oprávnenej osoby.
• Na účely tohto zákona sa tržbou rozumejú:

1. výnosy podľa osobitného predpisu[15] u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo,
2. príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu[16] a u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa osobitného predpisu[17].

• Pokles tržieb sa zisťuje z nasledovných dokladov:

1. pokiaľ oprávnená osoba na registráciu tržieb používa elektronickú registračnú pokladnicu, pre porovnanie poklesu tržieb sa porovnávajú závierky za príslušný mesiac a rok, prípadne za iné účtovné obdobie;

•  pokiaľ je oprávnená osoba fyzickou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c) až e) tohto zákona a nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu, potom:

1. oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje preukázateľné alebo paušálne výdavky, vychádza z výpisu daňovej evidencie príjmov v časovom slede za určité obdobie, alebo
2. ak oprávnená osoba vedie jednoduché účtovníctvo, vychádza z príjmov z peňažného denníka za určité obdobie,

• pokiaľ oprávnená osoba vedie podvojné účtovníctvo, potom vychádza z výpisu z analytickej evidencie tržieb v účtovníctve alebo z podaného daňové priznania k dani z pridanej hodnoty (DPH), ak je platiteľom DPH, alebo z priebežnej účtovnej závierky za určité obdobie, ak nie je platiteľom DPH (v prípade, ak výnos v DPH priznaní nespĺňa definíciu tržby podľa osobitného predpisu[18], tento sa do poklesu tržieb nebude zahŕňať).
• Pri posudzovaní poklesu tržieb za vykazovaný mesiac, nevstupuje do kategórie tržieb dotácia, príspevok, pomoc alebo podpora, ktorú oprávnená osoba obdržala za vykazovaný mesiac v rámci niektorého z programov na zmiernenie dopadov pandémie alebo podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce.

5

Určenie nepokrytých nákladov na účely odškodnenia

• Nepokrytými nákladmi sa na účely tohto zákona rozumie strata vykázaná v Upravenom výkaze ziskov a strát, zostavenom podľa osobitného predpisu*, znížená o poskytnuté, vyplatené alebo priznané, dotácie, príspevky, pomoci alebo podpory, ktoré oprávnená osoba obdržala za vykazovaný mesiac v rámci niektorého z programov na zmiernenie dopadov pandémie alebo podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce, a ktoré sú určené na náklady zahrnuté do Upraveného výkazu ziskov a strát, zo taveného podľa osobitného predpisu.
• Spôsobilými nákladmi pre ich zahrnutie do Upraveného výkazu ziskov a strát, sú výdavky na nepokryté náklady určené podľa osobitného predpisu.
• Ministerstvo financií Slovenskej republiky určí vyhláškou podmienky zostavenia Upraveného výkazu ziskov a strát na účely tohto zákona a určí zoznam spôsobilých nákladov pre ich zahrnutie do Upraveného výkazu ziskov a strát.

6

Výška odškodnenia

• Oprávnená osoba má, za podmienok stanovených týmto zákonom, nárok na odškodnenie vo výške 75% nepokrytých nákladov, určených podľa § 5 tohto zákona, vykázaných za kalendárny mesiac, ktorého aspoň časť zasahovala do oprávneného obdobia.
• Odškodnenie sa poskytuje do maximálnej výšky 1 000 000 Eur pre jednu oprávnenú osobu za jeden kalendárny mesiac.

7

Ďalšie podmienky nároku na odškodnenie

• Oprávnená osoba musí spĺňať i nasledovné podmienky nároku na odškodnenie:

1. v prípade, ak je zároveň zamestnávateľom, vypláca svojim zamestnancom mzdu alebo náhradu mzdy podľa príslušných ustanovení osobitného predpisu[19],
2. v prípade, ak je zároveň zamestnávateľom, dva kalendárne mesiace nasledujúce po mesiaci, za ktorý je odškodnenie vyplácané, neukončí pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v osobitnom predpise[20],
3. spĺňa podmienky stanovené osobitným predpisom[21], a to tým, že:
   • má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu[22],
   • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
   • neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti,
   • má splnené finančné záväzky voči poskytovateľovi,
   • nie je v čase podania žiadosti v konkurze, likvidácii, nútenej správe podľa osobitného predpisu[23].

•  Oprávnenou osobou je aj žiadateľ, ktorý má v zmysle osobitného predpisu[24] schválený odklad alebo splátkový kalendár a dlžná suma sa nestala splatnou, pričom:

1. podmienka podľa § 7 ods. 1 písm. c) bod 1. tohto zákona sa považuje za splnenú, ak správca dane oprávnenej osobe povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach,
2. podmienka podľa § 7 ods. 1 písm. c) bod 2. tohto zákona sa považuje za splnenú, ak Sociálna poisťovňa oprávnenej osobe povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa oprávnenej osobe povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného,
3. podmienka podľa § 7 ods. 1 písm. c) bod 4. tohto zákona sa považuje za splnenú, ak poskytovateľ oprávnenej osobe určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov.

8

Výplata odškodnenia

• Odškodnenie sa vypláca mesačne a je splatné najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť.
• Odškodnenie poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „poskytovateľ“) na základe žiadosti o poskytnutie odškodnenia, ktorú oprávnená osoba podáva elektronickými prostriedkami podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom.
• Prílohou k žiadosti je Upravený výkaz ziskov a strát podľa § 5 tohto zákona.
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny určí obsah formulára elektronickej žiadosti.
• Požiadať o poskytnutie odškodnenia možno najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý oprávnená osoba žiada o poskytnutie odškodnenia.
• Odškodnenie sa vypláca na účet oprávnenej osoby uvedený v žiadosti.
• Odškodnenie nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.[25]

9

 Vrátenie odškodnenia

• Oprávnená osoba je povinná vrátiť odškodnenie alebo jeho časť, ak poskytovateľ oprávnenej osobe

1. a) odňal alebo znížil odškodnenie alebo
2. b) uložil povinnosť vrátiť odškodnenie.

• Oprávnená osoba je povinná vrátiť odškodnenie alebo jeho časť podľa odseku 1 do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí alebo znížení odškodnenia alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť odškodnenie.

10

 Pôsobnosť poskytovateľa

• Poskytovateľ:

1. Rozhoduje:

• o odškodnení,
• o odňatí odškodnenia,
• o znížení odškodnenia,
• o povinnosti vrátiť odškodnenie,

2. vypláca odškodnenie,

3. kontroluje plnenie podmienok nároku na odškodnenie.

• Poskytovateľ rozhodne

1. a) o odňatí odškodnenia, ak bolo poskytnuté neoprávnene, a o znížení odškodnenia, ak bolo poskytnuté vo vyššej sume ako patrila,
2. b) o povinnosti vrátiť odškodnenie poskytnuté v rozpore s týmto zákonom.

• Poskytovateľ môže rozhodnúť

1. o odňatí alebo znížení odškodnenia do dvoch rokov odo dňa jeho neoprávneného poskytnutia alebo poskytnutia vo vyššej sume ako patrila,
2. o povinnosti vrátiť odškodnenie do dvoch rokov odo dňa porušenia podmienok nároku na odškodnenie podľa tohto zákona.

• Poskytovateľ spracúva údaje vrátane osobných údajov, poskytovaných na základe tohto zákona, vo svojom informačnom systéme.
• Poskytovateľ poskytuje Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny osobné údaje spracúvané podľa odseku 4 na účel plnenia oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu[26] v rozsahu nevyhnutnom na plnenie tejto povinnosti.

11

 Konanie

• Na konanie podľa § 10 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.
• Na konanie v rámci pôsobnosti poskytovateľa podľa § 10 ods. 1 je miestne príslušný poskytovateľ, v ktorého územnom obvode má oprávnená osoba sídlo, ak je právnickou osobou, alebo miesto trvalého pobytu, alebo prechodného pobytu, ak je fyzickou osobou.
• Poskytovateľ rozhodne o odškodnení do desiatich dní od začatia konania.
• Rozhodnutie o odškodnení, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, sa vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytne odškodnenie.
• Odvolanie proti rozhodnutiu o odškodnení nemá odkladný účinok.
• Ak nerozhodne poskytovateľ, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní proti rozhodnutiu o odškodnení, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu do desiatich dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
• Odvolací orgán rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o odškodnení do desiatich dní odo dňa doručenia odvolania odvolaciemu orgánu.
• Odvolacím orgánom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

12 

Záverečné ustanovenia

•  Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

*VYHLÁŠKA

Ministerstva financií Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 3 zákona č. …/2021 Z. z. o odškodnení podnikateľov pri zavádzaní opatrení v boji proti pandémii spôsobenej ochorením COVID-19 ustanovuje:

1

• Žiadateľ predloží Upravený výkaz ziskov a strát (ďalej len „Upravený výkaz“) zostavený za obdobie kalendárneho mesiaca. Tento Upravený výkaz vychádza z účtovníctva žiadateľa, na základe ktorého žiadateľ zostavuje svoju ročnú účtovnú závierku v súlade s osobitnými predpismi.
• Výnosy a náklady (príjmy a výdavky) sa môžu uplatňovať a zahrnúť do Upraveného výkazu len podľa pravidiel a podmienok stanovených v tejto vyhláške.
• Upravený výkaz musí podpísať štatutárny orgán žiadateľa, alebo osoba splnomocnená štatutárnym orgánom žiadateľa, alebo samotný žiadateľ, ak je fyzickou osobou, a osoba zodpovedná za jeho zostavenie. V prípade, že strata vykázaná žiadateľom podľa Výsledku hospodárenia pred zdanením (riadok 49 Tabuľky 1, alebo v prípade daňových záznamov rozdiel v príjmoch a výdavkoch) Upraveného výkazu za vykazované obdobie je vyššia ako 200 000 Eur, Upravený výkaz musí byť overený audítorom alebo audítorskou spoločnosťou (ďalej len „audítor“) podľa tejto vyhlášky a Upravený výkaz musí byť predložený ako súčasť žiadosti spolu so správou audítora.

2

• Upravený výkaz vychádza z Výkazu ziskov a strát v druhovom členení stanovenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „Výkaz ziskov a strát“). Jednotlivé riadky Upraveného výkazu tak zodpovedajú riadkom Výkazu ziskov a strát, ale uplatňujú sa v ňom nasledovné pravidlá:

1. žiadatelia zahrnú do Upraveného výkazu náklady a výnosy za vykazované obdobie pri dodržaní účtovného princípu vecného a časového kontextu, tak ako to vyžaduje zákon o účtovníctve, v ktorom sa stanovuje, že „Účtovné jednotky účtujú podvojnými zápismi o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva za obdobie, s ktorým tieto skutočnosti súvisia časovo a vecne.“
2. do Upraveného výkazu je možné zahrnúť len náklady, ktoré sú tiež daňovo odpočítateľnými nákladmi podľa zákona o dani z príjmov a súvisiacich daňových predpisov v Slovenskej republike, pričom úroky, poplatky, služby a iné transakcie vykonané medzi spriaznenými osobami sa riadia požiadavkami zákona o dani z príjmov.
3. do Upraveného výkazu môžu byť zahrnuté len prevádzkové náklady priamo spojené s výnosmi uvedenými v bodoch a) a b).

d)         na účely odškodnenia sa dotácie, príspevky, pomoci alebo podpory, ktoré žiadateľ obdržal za vykazovaný mesiac v rámci niektorého z programov na zmiernenie dopadov pandémie alebo podľa zákona o podpore v čase skrátenej práce, vykazujú oddelene, a preto nie sú zahrnuté do výnosov (príjmov) Upraveného výkazu.

3

• Pre jednotlivé položky Upraveného výkazu platia tiež nasledovné pravidlá:

1. a II. Tržby z predaja produktov a služieb a tržby z predaja tovaru – zodpovedajú výnosom z podnikateľskej činnosti dosiahnutým počas vykazovaného obdobia.
2. Ostatné prevádzkové výnosy – zodpovedajú ostatným prevádzkovým výnosom dosiahnutým za vykazované obdobie a nezaradeným v bodoch I a II. Medzi takéto výnosy patrí napríklad:
   1. výnosy (tržby) z predaja dlhodobého majetku;
   2. výnosy (tržby) z predaných materiálov;
   3. prijaté poistné z náhrady škody, nadbytočného majetku zisteného počas inventarizácie atď.

c) A. Výkonová spotreba

1. náklady vynaložené na predaný tovar;
2. spotreba materiálu a energie;
3. služby – ako sú opravy a údržba, iné zakúpené služby, náklady na poistenie majetku a zákonné poistenie, lízingové platby (môžu byť zahrnuté len do výšky podľa právnych predpisov o dani z príjmov) a cestovné náklady až do limitu stanoveného príslušnými daňovými predpismi. Náklady na reprezentáciu nemôžu byť zahrnuté do nákladov.

d) B. Zmena stavu zásob vlastnej činnosti (+/-)

e) C. Aktivácia (-)

f)  D. Personálne náklady: mzdové náklady, náklady na zdravotné a sociálne poistenie, ostatné personálne náklady. Personálne náklady zamestnanca na danej pozícii v prepočte na jeden mesiac nesmú presiahnuť priemerné mesačné personálne náklady na túto pozíciu v kalendárnom roku, ktorý predchádza vykazovanému mesiacu alebo v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza vykazovanému mesiacu alebo 1/3 personálnych nákladov za posledné tri kalendárne mesiace, ktoré predchádzajú vykazovanému mesiacu. Ako pracovnú pozíciu si žiadateľ môže vybrať konkrétnu jednu pozíciu alebo súhrn podobných pracovných pozícií alebo kombináciu týchto možností. Dobrovoľné dávky vyplácané zamestnancom, ktoré neprešli mzdovým vyrovnaním zamestnanca a nie sú zaznamenané v mzdovom výkaze zamestnanca, nesmú byť zahrnuté do personálnych nákladov.

1. mzdové náklady – môžu sa zahrnúť len mzdové náklady na zamestnancov, ktorí boli zamestnaní žiadateľom v čase vykazovaného mesiaca a ktorí majú nárok na mzdy za vykazovaný mesiac a nie sú vo výpovednej dobe;
2. náklady na sociálne zabezpečenie a zdravotné poistenie, ktoré je zamestnávateľ povinný zaplatiť za zamestnanca uvedeného v bode 1.;
3. iné personálne náklady – môžu zahŕňať odmeňovanie členov štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb na základe zmlúv uzavretých pred vykazovaným mesiacom alebo počas vykazovaného mesiaca a platných počas vykazovaného mesiaca, ale iba odmeny splatné týmto členom za činnosť vykonávanú počas vykazovaného mesiaca, ale nie viac ako sumu nepresahujúcu hrubú mesačnú mzdu vo výške 1 400 Eur.

g) Medzi náklady na zamestnancov podľa písm. f) nie je možné zahrnúť náklady na zamestnancov:

1. ktorí poberajú z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca dávku sociálneho zabezpečenia,
2. ktorých pracovný pomer trvá menej ako dva mesiace ku dňu podania žiadosti,
3. ktorí mali viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca (OČR, PN) alebo v danom rozsahu čerpali dovolenku.

h) E. Nastavenie hodnôt v prevádzkovej oblasti:

1. odpisy neodpísaného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku vo výške maximálne jednej dvanástiny (1/12 v prípade vykazovaného mesiaca) ročného odpisu vypočítaného pre tento majetok podľa zákona o dani z príjmov (t. j. v súlade s vyššie uvedenou zásadou hmotnej a časovej súvislosti). Odpisy je možné zahrnúť do Upraveného výkazu v rámci pravidiel podľa zákona o dani z príjmov a podľa predchádzajúcej vety;
2. opravné položky a odpisy pohľadávok budú zahrnuté do Upraveného výkazu podľa právnych predpisov upravujúcich daň z príjmov;
3. dočasné alebo trvalé zníženie hodnoty aktív sa môže uplatniť len do výšky stanovenej právnymi predpismi upravujúcimi daň z príjmov.

i)  F. Ostatné prevádzkové náklady:

1. daňová zostatková hodnota (podľa Tabuľky 1 „zostatková cena“) predaného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku,
2. náklady na predaj materiálu, vo výške daňovo odpočítateľných nákladov
3. dane a poplatky – Upravený výkaz nebude brať do úvahy splatnú ani odloženú daň z príjmu, cestnú daň, daň z nehnuteľností, a inú obdobnú daň za vykazovaný mesiac;
4. rezervy môžu byť zahrnuté len do výšky podľa právnych predpisov upravujúcich daň z príjmu;
5. iné prevádzkové náklady – sankcie a pokuty nesmú byť zahrnuté do nákladov.

j)  IV. Výnosy z dlhodobého finančného majetku – podiely

k) V. Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku

l)  VI. Prijaté úroky a podobné výnosy

m)          G. Náklady vynaložené za predané podiely – budú zahrnuté do Upraveného výkazu do výšky podľa právnych predpisov upravujúcich daň z príjmov.

n) H. Náklady súvisiace s ostatným dlhodobým finančným majetkom – finančné náklady môžu byť zahrnuté len do výšky nákladov, ktoré sú daňovo odpočítateľnými nákladmi podľa daňových predpisov.

o) I. Úpravy hodnoty a rezervy vo finančnej oblasti – môžu byť zahrnuté do Upraveného výkazu len do výšky podľa právnych predpisov upravujúcich daň z príjmov.

p) J. Úrokové náklady a podobné náklady – môžu byť zahrnuté do Upraveného výkazu len do výšky podľa právnych predpisov upravujúcich daň z príjmov.

q) VII. Ostatné finančné výnosy

r)  K. Ostatné finančné náklady – môžu byť zahrnuté do Upraveného výkazu len do výšky podľa právnych predpisov upravujúcich daň z príjmov.

• Upravený výkaz sa zostaví v súlade so vzorom uvedeným v Tabuľke 1. Poskytovateľ môže požadovať predloženie účtovníctva na preskúmanie predloženého Upraveného výkazu.

Tabuľka 1: Upravený výkaz za vykazovaný mesiac

• Žiadatelia, ktorí nie sú účtovnou jednotkou, zahrnú do Upraveného výkazu skutočné príjmy a výdavky za vykazovaný mesiac, ktoré vstupujú do základu dane/čiastočného základu dane z príjmov, na základe daňových záznamov vedených podľa zákona o dani z príjmov. Ako Upravený výkaz potom žiadateľ predloží prehľad skutočných príjmov a výdavkov za vykazovaný mesiac vo forme a členení podľa zákona o dani z príjmov. Poskytovateľ môže požadovať predloženie daňových záznamov, aby preskúmal predložený Upravený výkaz.
• V prípade, ak pre žiadateľa, ktorý nie je účtovnou jednotkou, nie je daňová evidencia postačujúca, je možné iba na účely odškodnenia Upravený výkaz zostaviť tak, ako by daný žiadateľ bol účtovnou jednotkou. V takom prípade musí žiadateľ dodržať všetky kritériá a požiadavky na prípravu týchto výkazov, ako keby bol účtovnou jednotkou. Vykonaná úprava sa vykonáva len na účely posúdenia nároku na odškodnenie. Nie je podmienkou, aby bolo účtovníctvo zároveň vedené ako podklad pre spracovanie dane z príjmov.

4

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňa …….

_________________________

[1] zákon č. 513/1991 Z. z. obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

[2] zákon č. 513/1991 Z. z. obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

[3] § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[4] § 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[5] zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

[6] § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[7] § 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[8] napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[9] § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[10] § 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[11] zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov

[12] § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu

[13] § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

[14] Čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

[15] § 2 ods. 15 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 333/2014 Z. z.

[16] § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.

[17] § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

[18] § 2 ods. 15 zákona o účtovníctve

[19] Zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce

[20] § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

[21] § 70 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

[22] zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

[23] zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

[24] § 70 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

[25] § 111 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. § 78 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

[26] § 233 ods. 12 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.