Druhý diel podcastu je s mojím kamarátom, športovcom a sparing partnerom, Rišom Vargom.

Rišo si len tak, v rámci tréningovej motivácie, ide zaplávať 25 km alebo zašľapať na bajku 300 km. Keď príde na slovenské preteky v triatlone, v jeden deň vyhrá šprint na majstrovstvách Slovenska, štafetu a aj aquatlon. Okrem toho je najúspešnejším slovenským triatlonistom a majstrom Európy. Rišo Varga je môj kamoš, inšpiratívny športovec a sparing partner v BJJ (v brazílskom jiu-jitsu), na ktorom sa spolu škrtíme. 

Najviac sa mi však páči jeho prístup a filozofia vyrovnanosti a neustáleho zlepšovania sa. Nemá žiadne dogmatické videnie iba čiernej a bielej, ale neustále hľadá pravdu a zábavu. 

V podcaste sme preberali:

• ako sa vysporiadal s prehrami na pretekoch,
• jeho mentálnu príprava pred pretekmi a na tréningu, 
• ako sa motivuje mimo pretekov a aj vtedy, keď je to ťažké,
• môj triatlonový tréningový plán v kombinácii s BJJ,
• ako regeneruje, ako spáva a ako sa stravuje,
• či pije alkohol a ako vplýva na jeho výkon,
• ako sa snaží nájsť rovnováhu,
• aké moderné technológie v tréningu používa,
• čo je na Slovensku lepšie ako v zahraničí,
• odkiaľ čerpá inšpiráciu a ako sa neustále vzdeláva,
• prečo to všetko robí.

Rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie alebo na streamovacích platformách:

SPOTIFY podcast: https://spoti.fi/31Nywax
APPLE podcast: https://apple.co/3n0SO8F
GOOGLE podcast: https://bit.ly/3qAt5WU

V prípade, že ste skôr čitateľský typ, ponúkam vám podcast spracovaný do článku:

Rozhovor s Rišom Vargom, olympionikom a jedným z najlepších slovenských triatlonistov: „Netreba sa vzdávať ani na pokraji svojich síl, pretože súper pred vami možno zvádza rovnaký boj, ako vy.“

Počúva signály svojho tela, aj keď inteligentné hodinky mu ukazujú niečo iné. Má zdravý pohľad na šport, život aj stravu a snaží sa v nich nájsť balans. Keď sa s ním stretnete, nespozorujete uňho žiadne maniere vrcholového športovca – práve naopak – všimnete si jeho pokoru, pozitivitu a otvorenú myseľ. Rád neustále spochybňuje rôzne princípy, ale v snahe vylepšiť ich. Reč je o Rišovi Vargovi, výbornom slovenskom triatlonistovi a olympionikovi. Vychutnajte si rozhovor, v ktorom som sa s ním bavil o športe, regenerácii, mentálnom nastavení, vyhorení či vegetariánstve.   

Michal Truban: Rišo, moja prvá otázka je trošku tvrdšia, ale prezraď mi, prečo si nikdy nevyhral olympiádu?

Rišo Varga: Je to dobrá otázka. Športoval som aj preto, že som chcel vyhrávať – bol to môj cieľ, odkedy si pamätám, že olympiáda existuje. Mojimi vzormi boli napríklad Martina Moravcová či Michal Martikán. Túžil som sa dostať na olympiádu a získať minimálne medailu alebo vyhrať. Celý svoj život som hľadal spôsoby, ako sa k týmto mojim snom priblížiť. Mohol by som spomenúť mnoho faktorov, pre ktoré sa mi to nepodarilo. Napríklad to, že som nevyrastal v Anglicku, nemal som lepšie zázemie, lepších trénerov a tak ďalej. Mal som však aj mnoho šťastia – vyrastal som s plaveckým trénerom, ktorý odtrénoval od roku 1956 niekoľko olympionikov. Trénoval napríklad aj moju mamu, brata a mnoho vrcholových športovcov. Dal mi slobodu v tom, ako trénovať, a stal sa mojím mentorom. Pomohol mi rozvíjať sa aj ako športovec, ale aj ako človek. Potom ma v štrnástich rokoch oslovil Gabo Baran – videl vo mne talent. V tom čase bol najlepším slovenským triatlonistom. Títo ľudia ma neustále posúvali vpred. Čiže aby som ti odpovedal na tvoju otázku, olympiádu som nevyhral možno preto, že som s triatlonom začal neskôr, alebo preto, že v behu nie som najlepší. A možno to tak aj malo byť, že som sa nikdy nestal olympijským víťazom a nezískal som medailu, pretože z víťazstva sa človek ťažko poučí. Moje limity a chyby ma naučili trénovať inak – a teraz ma pomaly posúvajú vpred.

Michal Truban: Mal si v tvojich športových začiatkoch (čiže v detstve) nejakého rivala?

Rišo Varga: Áno, boli to plavci z Trnavy. Keďže som vyhrával všetky plavecké disciplíny, naschvál sa rozdelili do jednotlivých disciplín, aby mi zobrali medaily.

Michal Truban: Zažil si aj obdobia, počas ktorých sa ti nechcelo trénovať?

Rišo Varga: Áno. Keď som mal asi 17, mentálne aj fyzicky som vyhorel. Šport som nechcel ani vidieť, ale zároveň som neprestal trénovať – vtedy som sa pripravoval na juniorské majstrovstvá Európy. Zažíval som vtedy chvíle, počas ktorých som prišiel k bazénu a 15 alebo 20 minút som sa len pozeral do vody. Nevedel som do nej skočiť. 

Michal Truban: Prejdime na pozitívnejšiu tému. Z ktorých pretekov máš najkrajší zážitok?

Rišo Varga: Z majstrovstiev Európy v estónskom Tartu. Po mnohých rokoch, zraneniach, pádoch a očakávaniach som vyhral zlatú medailu v šprint triatlone. Vtedy som si začal opäť veriť. Ďalším zážitkom bol môj najdlhší triatlon – Triathlon Attack. Bolo to niečo ako horský Ironman. Po celý čas som viedol, mal som obrovský náskok, aj keď som nemal vôbec natrénované – v tom čase som sa totiž sústredil na iné preteky. Bol som akurát na Chopku a premýšľal som, že už pôjdem len na Ďumbier, zbehnem na Kosodrevinu a bude mi to trvať cca 45 minút. Klesal mi však cukor, slabli nohy. Mal som náskok 6 minút a zrazu ma predbehol chalan, ktorý ani nebol triatlonista, ale skialpinista. Bol som frustrovaný a vyčerpaný, lebo môj naplánovaný 45-minútový zbeh mi trval hodinu a pol. Nevládal som, chcel som byť už doma. Tieto preteky boli teda tiež zážitkom, ale iným – emotívnym, pretože som si siahol na svoje dno.

Michal Truban: Ako sa profesionálni športovci mentálne pripravujú na preteky?

Rišo Varga: Z mojich neúspechov a vyhorení som sa naučil mať zdravé očakávania a prijať realitu. Samozrejme, že túžim vyhrať preteky alebo dosiahnuť dobrý výsledok, ale zároveň myslím vtedy hlavne na to, čo dokážem ja sám ovplyvniť. Aj keď ma niekto predbehne, je to v poriadku, pretože v tom momente podávam najlepší výkon, aký viem. Čiže level stresu a očakávaní zvládam oveľa lepšie práve vďaka tomuto mentálnemu nastaveniu. Netreba sa však vzdávať ani na pokraji svojich síl, pretože nikdy nevieš, aký boj zvádza tvoj súper pred tebou – možno trpí oveľa viac ako ty, o 5 minút ho vypne a ty ho predbehneš. Treba to skrátka vždy dobojovať do konca. 

Michal Truban: Ako prebiehali tvoje tréningy počas korony?

Rišo Varga: Keď to celé vypuklo, bol som v Austrálii. Pripravovali sme sa na olympijskú kvalifikáciu. Všetci boli hlavou na prípravách, len ja som sledoval správy. Povedal som im, že preteky sa rušia, že nikam nejdeme – a oni nerozumeli, o čom hovorím. Pociťoval som až úzkosť z toho, že prišlo niečo, čo kompletne zmení náš život. Preteky sa napokon uskutočnili na Novom Zélande. Pár športovcov sa na nich aj zúčastnilo (aby získali body), ale deň po nich sa už všetko ostatné zrušilo. Letel som domov, keďže sa zrušila aj celá olympiáda. Aby som však pokračoval v tréningoch a v sebadisciplíne, každý týždeň som si dával výzvy, ktoré mi pomáhali posúvať sa vpred. Prvý týždeň som si dal cca 200-kilometrový okruh na bicykli okolo Karpát. Druhý týždeň som si určil 300 kilometrov. Tretí týždeň som si určil, že odplávam 22 kilometrov na Draždiaku. Tieto výzvy ma neustále držali v adrenalíne, pretože som sa na ne potreboval pripraviť a natrénovať si na ne. Vo výsledku som teda počas korony vyskúšal mnoho vecí, na ktoré by som za normálnych okolností nemal čas a priestor.

Michal Truban: Rišo, ty robíš aj tréningové plány. Ak by som za tebou prišiel, že mám o takýto plán záujem, čo by si odo mňa potreboval vedieť?

Rišo Varga: V prvom rade potrebujem vedieť, čo má byť výsledkom tréningov. Či chceš byť zdravý, či chceš získať motiváciu, či udržať sa v kondícii. Prišlo za mnou už aj pár ľudí s tým, že o 3 mesiace chcú ísť na Ironmana, pričom nemali žiadnu športovú minulosť. Vtedy si treba uvedomiť, že kvôli tréningom toho budú musieť veľmi veľa obetovať. Pýtam sa ich tiež na zdravotné obmedzenia a predošlé športové skúsenosti.

Michal Truban: Aby sme sa nebavili úplne všeobecne, ukážme si to na mne. Ja za tebou prídem s tým, že mám za sebou triatlony, Ironmana, no už chcem získať v mojej vekovej kategórii aj medailu. Koľko času budem potrebovať na tréningy?

Rišo Varga: Ja sa ťa skôr opýtam, koľko času na tréningy máš ty – pretože plán ti môžem pripraviť, veď papier znesie mnoho. Je to však ťažká otázka, lebo ak si môj nový zverenec, ja nikdy dopredu neviem, akú máš trénovateľnosť. Napríklad taká adaptácia na tréning je daná aj geneticky. Ale späť k tvojej otázke – keď si za mnou prišiel, povedal si mi, že máš týždenne voľných 8 až 12 hodín na tréningy. Ja si myslím, že by si sa na základe takéhoto množstva času mohol vo svojej vekovej kategórii dostať aj do svetovej špičky. Je ale nutné byť časovo efektívny, mať systematický tréning a tiež akceptovať vlastné fyziologické procesy. 

Michal Truban: Čo je to systematický tréning?

Rišo Varga: Keby napríklad amatérsky triatlonista/športovec iba bicykloval, zároveň sa zlepší aj v plávaní a v behu, pretože si súčasne zlepšuje maximálnu spotrebu kyslíka. Vždy sa však dostane na nejakú úroveň, na ktorej sa dlhodobejšie drží, a tak musí začať trénovať špecifickejšie (konkrétnu disciplínu, jej techniku, svoju výkonnosť a tak ďalej). Ty konkrétne, Michal, máš napríklad 2 plavecké tréningy za týždeň. Jeden je zameraný na techniku, druhý na silu. Rovnako to máš rozdelené pri dvoch tréningoch na bicykli a pri dvoch bežeckých. Pridali sme ešte posilku, ktorá je z môjho pohľadu dôležitá preto, aby si sa vyhol zraneniam. K tomuto všetkému chodíš na tréningy tvojho obľúbeného BJJ (brazílske jiu-jitsu). Ide o namáhavejší šport, preto som ti ho zaradil na deň, v ktorom by si mal mať intenzívny tréning. A v nasledujúci deň máš plávanie, pri ktorom sa tvoje telo uvoľní. Toto je v skratke príklad systematického tréningu.    

Michal Truban: Ako vyzerá ideálny tréningový plán z dlhodobejšieho hľadiska?

Rišo Varga: V 60-tych až 70-tych rokoch vymysleli Rusi periodizáciu silovej a vytrvalostnej prípravy, podľa ktorej sa snažím riadiť. Základom je stupňovaná intenzita tréningov. Napríklad prvý týždeň máš určitú intenzitu tréningu. Druhý týždeň ju zvýšiš o 10 % a tretí týždeň o ďalších 10 %. Potom ideš o 30 až 40 % nižšie. Ďalšie týždne zvyšuješ intenzitu o viac percent, než si ju zvyšoval v prvých troch týždňoch. Existujú tu, samozrejme, aj výnimky – počas jesene a zimy sa pokúšam zverencom nezvyšovať intenzitu tréningov, skôr ich udržiavať, pretože aj športovci sú v tomto období náchylnejší na vírusy či choroby – a ja nechcem, aby vypadli z tréningového plánu. 

Michal Truban: Ak človek vypadne z tréningu – či už pre chorobu, alebo pre množstvo práce – koľko tréningov môže vynechať, aby preňho nebol návrat späť príliš ťažký?

Rišo Varga: Je oveľa lepšie vynechať pár tréningových dní a potom sa postupne vracať k športu, než siliť to. Platí aj rovnica: čím lepšia kondícia, tým ľahší priebeh choroby, a teda aj rýchlejší návrat k tréningu.

Michal Truban: Ktorý typ regenerácie je z tvojho pohľadu najlepší?

Rišo Varga: Spánok. Aj keď ja nie som vzorový príklad, pretože mám problémy so spánkom. Dlhé roky som mal hrozné spánkové návyky, ale aj vďaka knihe Prečo spíme som sa naučil chodiť pravidelne spať, aj sa zobúdzať. Určite tento princíp nedokáže aplikovať úplne každý, ale ja som si svoj život aj tréningy nastavil tak, aby som v nich mal pravidelnosť.

Michal Truban: Máš nejaké špeciálne stravovacie návyky?

Rišo Varga: Po bežeckom intervalovom tréningu zjem banán a po ňom si dám proteín – čiže rýchle sacharidy, ktoré sú komplexné. O hodinu si dám napríklad ryžu s fazuľou. Dávam si hlavne pozor, aby som si do svalov doplnil glykogén. Ak by som ho nedoplnil a o 2 dni by som si opäť chcel dať kvalitný intervalový tréning, bude mi vo svaloch chýbať, a tak neodtrénujem to, čo by som mal.

Michal Truban: Počul som o tebe, že si vegetarián. Je to pravda?

Rišo Varga: Som, ale mám rád aj mäso (smiech). Začalo sa to tak, že môj kamoš vyskúšal vegánstvo. Ja som mal v tom čase problémy so žalúdkom, horšie výsledky testov a bol som mentálne unavený. Tak som si povedal, že to na mesiac alebo dva skúsim tiež. Začal som sa cítiť čistejší, ľahší, mal som viac energie. Keď som sa najedol, nemal som stavy únavy. Zároveň som sa musel naučiť, ako plnohodnotne dopĺňať proteíny a ďalšie dôležité látky. Keď som sa istý čas stravoval ako vegetarián, zamyslel som sa, že ak to dokážem, tak skutočne nemusím brať život zvieratám, a teda v podobnom spôsobe stravovania môžem pokračovať. Prešiel som však na vegetariánstvo, lebo som zistil, že ako vegán nebudem môcť fungovať dlhodobo. Ak ale som v zahraničí a viem, že nebudem mať možnosť dať si niečo vegetariánske, nestresujem sa tým. 

Michal Truban: Odporúčal by si aj triatlonistom prejsť na vegetariánstvo?

Rišo Varga: Sledujem mnoho výskumov, ale zatiaľ nie je úplne zrejmé, ktorý typ stravovania je pre športovcov lepší.

Michal Truban: Teraz prichádza na rad moja obľúbená otázka: Aký máš vzťah k alkoholu? Tipujem, že negatívny. Vplýva alkohol zásadne na športové výkony?

Rišo Varga: Ty to nevieš, ale ja som bol z plaveckej reprezentácie vyhodený kvôli alkoholu (smiech). A čo sa týka jeho vplyvu na výkon, veda a výskum sa prikláňajú k tomu, že alkohol ničí regeneračnú schopnosť tela. Ja nie som úplný abstinent, ale nepijem veľa. Dívam sa na to opäť z pohľadu udržateľnosti. Ak by som sa stresoval s tým, že nebudem piť pol roka, vplývalo by to na mňa negatívnejšie, ako keby som si dal pohár vína raz za mesiac. 

Michal Truban: Zaujíma ma ešte téma mobility a strečingu. Mal by som si podľa teba dať po každom tréningu strečing?

Rišo Varga: Prešiel som si rôznymi genézami strečingu. V jednom období sa odporúčal statický strečing, potom dynamický. V súčasnosti sa veľa hovorí o functional patterns, o DNS cvičení, o rolovaní, o myofasciálnej masáži… Ja som si týmto všetkým prešiel. Veľmi mi pomohlo DNS cvičenie (dynamická neuromuskulárna stabilizácia) vychádzajúce z pohybov malých detí, ktoré sa odmalička hýbu správne, a tak si nezaťažujú ani kĺby, ani svaly. V priebehu života si však jednotlivé pohyby uľahčujeme, čím si telo postupne ničíme. Vďaka tomuto cvičeniu som sa odznova učil správne pohybové základy, ktoré som počas rokov zabudol. Prešiel som si aj anglickou školou fyzioterapie – v nej sme sa venovali dysbalanciám. Posledný rok cvičím functional patterns a cítim sa tak, ako som sa necítil predošlých 15 rokov. Pohyb vykonávam funkčne, efektívne, kvalitne a nič ma nebolí. Sem-tam robím ešte aj statický strečing, používam roller, banky, vibračné valce, myofasciálny nôž… Určite odporúčam raz za čas zmeniť typ strečingu, lebo naše telo je schopné zvyknúť si aj na často opakovaný strečing, z ktorého potom nezískame benefity, ktoré by sme očakávali.

Michal Truban: Strávil si mnoho času v zahraničí. Učil si niečo, týkajúce sa športu, zahraničných pretekárov?

Rišo Varga: Niektorí boli schopní robiť jeden a ten istý cvik stále dookola. Ja som sa im snažil ukazovať jeho rôzne variácie. Z výskumov je však známe, že tí najlepší sa vždy vracajú k základom a opakujú ich až do dokonalosti.    

Michal Truban: Ako vidíš budúcnosť triatlonu?

Rišo Varga: Pozorujem trend kladenia dôrazu na regeneráciu a na meranie rôznych faktorov v tele, ktoré ovplyvňujú športový výkon.

Michal Truban: Z ktorých kníh, blogov, podcastov alebo kurzov čerpáš inšpiráciu k športu?

Rišo Varga: Každý jeden z mojich trénerov ma mnoho naučil. Obrovskú inšpiráciu pre mňa predstavovali aj bratia Brownleeovci. Čo sa týka kníh, perfektnou bola pre mňa kniha Športový gén.  

Michal Truban: Aký zmysel má pre teba triatlon?

Rišo Varga: Asi do 19-stich rokov som bol plavec. Gabo Baran mi potom ukázal cestu k triatlonu. Mal som teda na výber – buď budem plavec, alebo triatlonista. Triatlon mi však otvoril dvere k úplne inému životnému štýlu, k cestovaniu a objavovaniu krajín (cestoval som aj vďaka plávaniu, ale pri ňom som videl akurát bazén a hotel). Napĺňa ma hľadať svoj vlastný potenciál, spoznávať inšpiratívnych ľudí a poučiť sa z vlastných prehier.

Michal Truban: Rišo, ďakujem ti veľmi pekne, že si prijal moje pozvanie na rozhovor.

Rišo Varga: Ja ti ďakujem a som rád, že som sa mohol s tebou o triatlone porozprávať, lebo keď o ňom hovorím, väčšinou ma nikto nechce počúvať (smiech).