Čo som zažil cez víkend? Neuveríte!
To som ešte nikdy nezažil. Od víkendu mi je jasné, že nielen Progresívne Slovensko ale hlavne Slovensko bude lepšie. Cez víkend bola chata dobrovoľníkov Progresívneho Slovenska na ktorej sme oznámili zber podpisov na založenie hnutia. Bod zlomu. Bol som veľmi zvedavý ako to dopadne a kto príde. Veľa ľudí som už predtým videl, ale veľa aj nie. Predstavoval som si, ako asi tak vyzerá typický dobrovoľnik PSka. No a keď to začalo, nechápal som aj keď som mal veľké nároky. Nato aby čokoľvek uspelo, potrebujete ľudí. Čím náročnejšia vec, tým lepších ľudí potrebujete. Potrebujete ľudí čo nie len chcú, ale čo to aj dokážu a zároveň keď sa nedarí, tak vydržia. Sami viete, koľko takých výnimočnych poznáte. Ja po víkende poznám 100 nových vynimočníkov.
Začali prichádzať prví borci a borkyne (je víkend a z BA aj z Michaloviec trebalo vstávať pred šiestou).
V duchu som si začal hovoriť, toto bude husté. Ľudia si odkrojili od svojich rodín a detí aby prišli zistiť, či to má zmysel. No a prišla riadna zmeska ľudí. Od 17 ročného študenta, po 60 ročného pána. Od ľudí z Bratislavy, cez celé Slovensko až po Michalovce. Boli tam robotníci, úradníci, právnici, doktori, podnikateľia, ľudia ktorí pomáhajú v OZtkách a študenti. Ľudia rôznych osudov. Ľudia na motorke, na autách, ľudia bez vlasov aj dlhovlasý aj s farebnými vlasmi. Aj vozový park celkom dobre túto diverzitu demonštroval ?
Keď ale po prvom uvítacom príhovore a menšom tímbuildingu (kde sa ľudia rozdeľovali podľa regiónov, podľa toho či má byť strana alebo nemá byť strana, alebo či už čítali aspoň web) som vedel, že je dobre.
Pretože napriek tomu akí boli rozdielni a odkiaľ prišli, spájalo ich jedno: dobrá energia, chuť pomáhať, zapájať sa, nebojácnosť, otvorenosť, isť dopredu, nádej a odhodlanosť prekonávať prekážky = spájal ich progresivizmus.
Prvýkrát som dostal zimomriavky a dokonca som skoro slzu vyronil, keď mali rozprávať o tom, čo ten progresivizmus podľa nich je.
Všetci to videli rovnako, aj keď každý používal iné slová. Videl som, že všetkých tých rozdielnych ľudí spája myšlienka a vízia. Ale hlavne sú ochotní za ňu bojovať. Keď jednotliví ľudia rozprávali, či už osobne alebo pred všetkými, videl som aká je to kvalita ľudí. Jeden za druhým ma prekvapovali. Videl som, že toto je tím rôznorodých ľudí ale hlavne veľmi šikovných, skúsených a akčných.
Tím ľudí, ktorí Progresívne Slovensko prijal za svoje. Tím ktorý prestal hovoriť to, čo vy tam v tom PS, ale začal hovoriť čo mi v PS urobíme.
Dýchať. Nie vzdychať.
Pretože túto krajinu neposunie dopredu 10 ľudí ale posunie ju kritická masa.
Preto budujeme hnutie. Nie kvôli PR, ale preto, že veríme tomu, že iba hnutie a masa ľudí dokáže krajinu posunúť. Masa šikovných a odhodlaných ľudí, ktorí sa spoja za myšlienku, za vec, za službu. Ľudia ktorí potlačia svoje ego a svoje záujmy a obetuju sa pre druhých a pre vec. Obetujú sa pre Slovensko.
Táto kritická masa dostala na tomto stretnutí veľmi silné a kvalitné jadro, z ktorého môže a bude rásť.
Ak niekto mal niekedy pochybnosti o tom, či sa Slovensko bude mať lepšie, tak po tomto víkende aka chata dobrovoľníkov sa už nemusí báť. Naopak, môže sa pridať k týmto skvelým a zaújmavým ľuďom to tu celé posunúť vpred.
