Asi väčšina z nás má v posledných dňoch ťažšie obdobie aj keď sa nás vojna zatiaľ priamo nedotkla.  Máme obrovský stres, že nevieme situáciu nijako zásadne ovplyvniť. Je nám ľúto utrpenia, ktoré zažívajú postihnutí ľudia na Ukrajine. Bojíme sa, že sa vojna rozšíri aj tu. Bojíme sa, že čo sa stane ak sa to vyeskaluje, ak prídu jadrové zbrane.

Po covide je to hneď ďalší stres a úzkosť. Aj keď sa to ani zďaleka nedá nijako porovnať s utrpením, ktoré prežívajú ľudia na Ukrajine, je toho na mnohých už veľa. Tu je preto zopár rád, ako sa nemej báť: 

Ako si pomôcť sám, aby mi bolo lepšie:

1. Pomáhajte. Aj vám samým to pomôže dostať sa trošku pod kontrolu. V kľude stačí aj finančne poslať pár eur, zúčastniť sa zbierok, alebo akokoľvek aktívnejšie chcete pomáhať. Má to reálne pozitívne psychologické účinky aj na vás. 
2. Stopnite DOOMSCROLLING – je to nonstop vyhľadávanie najnovších správ o situácií (sledovanie soc. sieti) ktoré sú väčšinou negatívne. Robíme to preto, lebo chceme získať kontrolu nad situáciou. V skutočnosti získame len väčší stres a budeme sa zožierať sami ešte viac. 
3. Pobavte sa so svojim psychológom, terapeutom, coachom alebo niekym blízkym.

4. Robte všetky štandardné veci, ktoré vám redukujú stres. Hlavne sú to šport, meditácia, poriadne dýchanie, prechádzky, kvalitný spánok, hlboká práca, dovolenky a hlavne stretávanie sa s ľuďmi. Buďte súčasťou komunity (rodina, priatelia …. )

Nikto nevieme ako to dopadne. Zároveň všetci nad tým rozmýšlame a preberáme rôzne scenáre aby sme sa ukludnili a dostali aspoň teoreticky v hlave veci pod kontrolou. Veľa scenárov nám ale robí skôr opak.

Trošku racionalizácie prečo môžme s väčšou pravdepodobnosťou očakávať, že nebudeme mať vojnu na Slovensku:

1. Nemusíme sa báť aj preto, že Ukrajinci bojujú za nás všetkých. A mali by sme im byť za to navždy veľmi vďační a čo najviac pomáhať všetkým čím vieme. Nie len dnes, ale aj potom, aby vedeli svoje domovy a krajinu po vojne postaviť na nohy.
2. Nemusíme sa báť, lebo sme členmi EU a NATO. Sme členmi niečoho väčšieho a silnejšieho ako agresor. Zapamätajme si to aj na lepšie časy a nenechajme sa zo spojenectiev, ktoré garantujú našu bezpečnosť, nikomu vytrhnúť a doprajme členstvo v nich aj Ukrajine.
3. Podstatná správa je, že aj naša vláda aj EU aj NATO sa chovajú tak, ako sa majú, aby nás ochránili a konflikt sa deeskaloval. (Agresorovi dali jednoznačne na javo, že západ je jednotný a že  mu takéto postupy neakceptujú.)
4. Nikto (ani Putin) nemá reálny záujem na tom, aby sa konflikt rozširoval. Nemá na to dostatok zdrojov.
5. Aj keby tento záujem Putin mal, v skutočnosti nemá na to teraz žiadnu šancu ani predispozície. (Koľko rokov a mesiacov im trvalo, iba pripraviť inváziu na Ukrajinu). NATO má násobne väčšiu armádu, ekonomické zdroje, geografiu na svojej strane a Putin to vie. 

Možných scenárov je veľa. Ten najpravdepodobnejší a zároveň taký, ktorý nás všetkých síce bude bolieť, ale ako krajina, EU, Rusko a civilizácia to prežijeme, je pravdepodobne takýto:

• Putin postupne bude získavať kontrolu nad Ukrajinou (možno ju dobije), Ukrajina sa nevzdá a bude sa to naťahovať.
• Rusko bude vďaka sankciám a izoláciám nestabilné a bude mať viacero vnútorných problémov.
• Bude sa rokovať a naťahovať o uvoľňovanie sankcií voči Rusku a prítomnosť Putina v Ukrajine.
• Toto sa môže dlhodobo naťahovať a všetkým sa zníži komfort života, môžu nastať aj rôzne ekonomické problémy (rôzne trhy padať). Nič z toho by ale nemalo ohrozovať základné fungovanie štátov a životy ľudí na Slovensku a v EU. Najhoršie ale bude Ukrajincom – preto im treba čo najviac pomáhať. 
• Putin skôr alebo neskôr skončí. Dôjde k zlepšeniu vzťahov so západom a svetom a situácia sa znova ukľudní. 

Zobudili sme sa do sveta, ktorý je náročnejší a ťažší ako ten pred inváziou. Ale ako ľudstvo sme to v histórií vždy zvládli a zvládneme to znova. Obdobie pokoja a rastu strieda obdobie chaosu a poklesu a takto sa to vždy striedalo a striedať bude. 

Toto horšie obdobie zvládneme rýchlejšie a efektívnejšie ako tie predtým a čoskoro príde zasa dobré obdobie.

foto credit: John MACDOUGALL-AFP