Ako bojovať proti fašizmu?
Boj proti fašizmu je ako boj proti korupcii. Je to výbušná téma, ktorá vzbudzuje na všetkých stranách veľké vášne a ostré vyhlásenia. Aj v boji s fašizmom aj v boji s korupciou by sme chceli byť radikálni. Všetkých odsudzovať, povešať, vymedzovať sa a byť tými najsprávnejšími ktorí vedia ako nato. Opak je pravdou. Proti korupcii treba bojovať kľudne, odborne a konštruktívne. Nie je to len môj názor. Toto tvrdia všetky kapacity na boj s korupciou od Transparency po Klitgaarda. Podobne tak vnímam aj boj s fašizmom.
Mám s tým skúsenosti vďaka Slovensko.digital. Keď sme prvý krát sedeli a chceli sme to riešiť, tak sme chceli byť radikálni a všetkých hádzať do jedného vreca. Nerozlišovať odtieňe šedej. Naštastie medzi nami boli ľudia, ktorí už dlhé roky na tomto poli bojovali a tak sme sa zhodli, že ak chceme niečo dosiahnuť, našim hlavným heslom musí byť: FEEL GOOD.
Nesmieme pred korupciou zatvárať oči, ale nesmieme na všetkých ukazovať prstom a vidieť všade nepriateľov a vnímať svet čierno-bielo.
Pretože si v boji za vyšší cieľ pohneváme všetkých okolo. Aj ľudí, ktorí z milión dôvodov sú v systéme, chodia okolo, nie šú najčestnejší na planéte ale snažia sa prežiť. Ego ťa ochráni a väčšina tých ľudí to má zracionalizované a myslí si, že robí dobre.
Keď im ukážeme konštruktívnu tvár, zapájajú sa a pomáhajú nám v tom boji. Práve vďaka takémuto konštruktívnemu prístupu sa Slovensku Digital podarilo stopnúť nezmyselné projekty, dostať sa do pracovných skupín, zatriasť celým tým skostnatelým systémom a prinútiť všetkých aktérov zamyslieť sa, že je čas na ďalšiu iteráciu k lepšiemu.
Snažíme sa s otvorenou mysľou počúvať prečo sa niečo robí tak ako sa robí. Prečo niekto niečo skrýva a prečo niečo komunikuje. Snažíme sa ich pochopiť, aby sme potom Slovensku aj im vedeli pomôcť.
Áno, je tam tých pár orchestrátorov a vyčúrancov, ktorí to zneužívajú, fázujú a v pozadí sa snažia robiť ďalej svoje špinavosti. Nie je to dokonalé.
Práve preto, aby sme tých ozajstných hajzlíkov vytlačili a trošku s tým štátnym IT pohli, musíme sa naučiť nevidieť svet čierno – bielo. Musíme sa naučiť spájať sa s ľudmi ktorí sú na pomedzí a vysvetľovať im, že áno, dá sa to aj tak naivne a tak dobre. Že všetci budeme z toho benefitovať. Ale keď po nich budeme ziapať, uzavrú sa, budú nás pokladať za nepriateľa a nikdy náš cieľ nenaplníme. Pretože cieľ ktorý sledujeme je oprava obrovského a komplexného systému, ktorý sami neopravíme. Musíme do toho zapájať čo najviac ľudí.
To má byť naša hlavná úloha. Snažiť sa bojovať s tým, čo nám na ostatných vadí. Dať si tú námahu neškatuľkovať. Dať si tú námahu nielen rozprávať ako sa to má, ale predovšetkým svojim správaním a svojim vzorom ukazovať AKO sa to má robiť.
Rovnako ako nikdy nekončiaci boj proti korupcii vidím aj nikdy nekončiaci boj za slobodu a boj proti fašizmu.
1. Uvedomiť si, že svet nie je čierno-biely.
2. Kľudne, konštruktívne, odborne a premyslene opravovať systémové problémy.
3. Snažiť sa pritiahnuť čo najviac ľudí-spojencov na svoju stranu a nie z nich vytvárať nepriateľov.
4. Tých čo v tom extréme sú, tých kľudne, konštruktívne, odborne a premyslene vytláčať a trestať. Všetkým ostatným podať pomocnú ruku.
Práve to, ako dobre budeme rozlišovať medzi ľuďmi na hrane a ľudmi v extréme, určí ako úspešní vo svojom boji budeme.
Pozri aj prečo som sa rozhodol postupovať radikálne digitálne?
2 Comments
Add yoursComments are closed.
Múdry postreh. Na druhej strane, k fašistom tiahnu prevažne ľudia z psychologického hľadiska disfunkční, z emocionálne- transakčného hľadiska fičiaci na zápornom emočnom prenose. Oni už ani nechcú, aby ich koza profitovala a všetkým nám spolu bolo fajn. Tento typ rovnovýhy je pre nich riskantné, vyžaduje schopnosť niesť za seba zodpovednosť, čo znamená, vedieť mentálne zvládnuť riziko, že napriek tomu by ich koza mohla zdochnúť a susedovej by sa mohlo dariť. A že to by ich mohlo bolieť. Toto je za hranicami schopností disfunkčného ega. Omnoho bezpečnejšie je zobrať alebo aspoň pozabíjať kozy tým druhým. To budeme na tom zase všetci rovnako a bude to bezpečné. Kde je hovno, tam nie je čo stratiť a všetci vyzerajú rovnako. Čo na tom, že rovnako zúfalo, hlavne rovnako. A ísť pokojne na takýchto ľudí, to dosť dobre nefunguje. Tak ako nefunguje pokojne sa pozerať na skládku toxického odpadu a dúfať, že sa to vsiakne a rozloží. Lebo problém je práve v tom, že to vsiakne a rozloží. Všetko, do čoho to vsiakne. Takže niekedy naozaj treba vybudovať pevné mantinely.
Je demokracia a rozloženie profilov voliča sa nemení. Fašizmu sa dá konkurovať v niektorých hodnotách o ktoré sa opiera a iný prúd ich vie naplniť lepšie alebo efektívnejšie (bez spojitosti s násilím či segregáciou). Nejaký liberálny proti-prúd bude ťažko fašizmu konkurovať, môže ho naopak iba eskalovať (hlavne v extrémnej forme). Fašizmus si vyzbieral popularitu ľudí, ktorí mali totiž pôvodne nenaplnené iné idei a potreby, ktoré im nikto naplniť nedokázal a tento fašizmus to iba využil. Stačí si dať námahu a naozaj ich umne identifikovať u všetkých podporovateľov a ponúknuť im to vo forme nad ktorou neohrnú nos a nenazvú ju bullshitom. Síce populizmus funguje, ale ľudia sa nenechajú oblbovať napriamo, iba z boku :).
Kto nevie opustiť svoje vyprofilované liberálne zmýšľanie k tomu príde ťažšie a občas má dokonca disfunkciu na schopnosti pojať zodpovednosť tak ako majú fašisti disfunkciu pojať slobodu (inak by tak radi nesmerovali k totalitnému).
V krajine kde je viac napĺňaná zodpovednosť na všetkých úrovniach, vo všetkých sférach, sa deje oveľa menej javov, kedy ľudia volajú po fašizme, lebo si nájdu oveľa menej dôvodov a príčin. Fašizmus určite nevykrýva deficity slobody, ale vykrýva čiastočne deficity zodpovednosti. Snáď netreba hovoriť o tom ako je táto oblasť od prevratu dlhodobo prehliadaná. Vinník je vždy všetko pri moci a v kurze a dokonca je to tak trochu pravda, lebo ten kto je pri moci a v kurze, má obvykle najväčšie možnosti vykryť takéto deficity.
Fašizmus nie je príčina, je následok, kto pozná pravú tvár príčin a dokáže ich zmeniť, zbaví sa aj následku.