BURNINGMAN – alebo ako sme navštívili inú galaxiu
Tesne pred výletom do US s prezidentom som bol v US 3 týždne na menšom výletíku s Dominikou. Ten mal jediný vrchol: festival BURNINGMAN. Veľmi ťažko sa vysvetľuje prečo sa 70 000 ľudí rozhodne na 7 dní isť do Nevadskej púšte vyvoriť vlastný vesmír a ja sa o to ani nepokúsim.
Nechce sa mi tu opisovať celú filozofiu, 10 prikázaní, atmosféru, dávanie, kultúru. Nechce sa mi opisovať ako sa tam dostať a čo všetko si zobrať aby ste tam neumreli. Na internete je množstvo materiálu a na konci blogu som dal linky na super zdroje.
Ako sa hovorí, video povie viac ako tisíc obrázkov:
https://www.youtube.com/watch?v=5Ze1duv8iqE
Burningman je utópia v dobrom slova zmysle. Vlastný dočasný prašný vesmír plný umenia, horiaceho umenia, hudby, párty, horiacich párty, veľmi (ale veľmi) otvorených ľudí, ľudí v kostýmoch, ľudí nahých, ľudí na bajkoch, nahých ľudí na bajkoch, tolerancie, zdieľania, filozofie, jógy, lásky, prachu, slnka, zdarma chlastu a zdarma všetkého ostatného. (okrem pomerne drahého lístku).
Keďže je ten vesmír obrovský, každý si BM môže užiť podľa seba. Býva tam veľa rodín s deťmi (ale nechápem). Môžete si tam spraviť svadbu, môžete od rána do večera žúrovať, fetovať a ani sa nepostaviť zo svojho stanu. Môžete celý deň meditovať, bajkovať od jednej umeleckej inštalácie k druhej, alebo môžete navštevovať všetky orgystany a ostatné adult atrakcie :).
Náš deň vyzeral nasledovne:
Každé ráno sme sa zobudili na neskutočné horko v stane. Po jemnom prefackaní z upynulej noci sme šli do nášho rituálneho stanu. Pred vchodom nám dali vždy napiť z pohára v ktorom bolo rozpustené LSD. Takže sme boli nonstop vytripovaný. Ešte pred raňajkami sme sa povinne museli účastniť skupinovej masturbácie. Čo bol veľmi stresový zážitok, pretože posledného zapálili, rozporcovali a zjedli na večeru. Takto sa nevrátilo 7 našich bratov.
A teraz naozaj:
– ráno vstávačky, teplo, prach, opica, raňajky
– nasadačky na bike a objavovanie “mesta”
– tam sme od rána do večera navštevovali najrôznejšie inštalácie a bary, pili vodu a natierali sa krémom. proste žili naplno :)
– obed
– bike a ďalší prieskum vesmíru, pitie vodu a obchádzanie barov,
– večera – západy slnka na púšti, tma
– bike – prieskum večerného vesmíru, ktorý bol úplné iný ako za svetla. párty, žúrky, divadelné a rôzne iné predstavenia,
– ráno teplo
Najlepšie natom, že ľudia nič nepredávali iba darovali bolo to, že som úplne stratil návyk za veci platiť. Keď potom v reálnom svete teta na pumpe predložila účet, chvílľu mi trvalo kým som pochopil a zistil, že vlastne peniaze som si ani nezobral :)
Príbeh najlepšie zodpovedia fotky:
Takto vyzeralo naše balenie u Rasťa Tureka na byte (dik ešte raz). Len mu nikto neposielajte link na tento blogpost. Zabil by ma :). Na prežitie v púšti potrebujete strašne veľa blbostí. Od okuliarov proti prachu, cez vitamíny, dýchacie masky, superteplé spacáky, na večer svetielka aby vás nič nezrazilo. A hlavne bajky. Akože mňa z tej prípravy išlo drbnúť. Až neskôr som pochopil, prečo niekto usporiada festival na púšti.
Do tohoto sa to všetko napratalo.
Na miesto činu sme prišli o 2hej v noci po 10hod. v autobuse, zápchach a prísnych kontrolách či niekoho nepašujeme.
Hneď prvá horiaca vec. Aspoň bolo pri nej teplo. Túto som mal veľmi rád.
Ráno nás už čakali príšerky a rôzne “umenia”.
Sú toho miliardy a sú to krásne fotky. Koho by zaujímali, tak si môže poprezerať viacej.
Tornáda robili všetkým zvlášť radosť. Niektorí pred nimi utekali, iní ich zasa naháňali aby odtial vyšli znovuzrodení.
Jedna z najkrajších stavieb: chrám. Ľudia tam chodili meditovať a oplakávať svojich stratených. (lásky, rodičov, bratov, sestry, zvieratá,)
Takto to vyzeralo vo vnútri.
A takto krásne to horelo, keď to zapálili aj so všetkými svojimi bolesťami.
Tam v diaľke je ON. Muž, kvôli ktorému tu všetci prišli.
Ani on neutiekol plameňom. Ako im neutečie nič a nikto.
Ráno potom ľudia zbierali pozostatky.
Toto bol môj obľúbený mutant. Oheň chrliaca disco chobotnica.
Aj tak najkrajšie obrazy tam čarbala príroda.
Chillovačka bola najpodstatnejšia.
Ako správny triatlonista som si nemohol nechať ujsť triatlon na BM. Plávanie v toxickom prachu plnom žralokov, bajkovanie v púštnej búrke a na záver odmena v podobe gatorejdu s vodkou. Bolo vymaľované.
Preteky na bikoch.
Za odmenu sme šli vždy do tohoto nášho baru. Keď sme tam boli prvý krát, tak sme odtiaľ odchádzali taký štastný, že sme sa rozhodli si zapamätať, kde sa nachádza. Na druhý deň sme ho hľadali skoro hodinu, zjavne nám pamäť už toľko neslúži.
Ten bar bol super, lebo okrem mega chladivých miešaných drinkov ktoré vás do hodinky rozložili, sa tam diali pred vašimi očami spontánne veci. Ako napríklad títo ľudia dostali z ničoho nič strašnu chuť sa strečovať rovno pred nami. (alebo cvičiť jógu)
Pokiaľ toho bolo na vás veľa, mohli ste vliecť do gigantického penisu a ejakulovať.
Nuda sa potom zaháňala bowlingom, biliardom, tenisom, alebo rozhovormi s bohom.
S bohom ste sa mohli rozprávať cez telefónnu búdku.
Alebo potom sa s ním a spolu s ďalšími 50timi vzdychajúcimi ľudmi dalo pokecať v orgydome. (rozhovory tam prebiehajú ale pomocou tela :))
Toto bol tiež veľmi zaujímavý bar. Kostolník nás ponúkol whisky. Potom tam došiel samozvaný kazateľ a spustil tam polhodinovú funny kázeň k pobaveniu všetkých veriacich.
Keby ste náhodou nevedeli.
No a potom všetkom na záver. Keď s niekym prežijete toto všetko, 7 dní sa nesprchujete a iba lietate do najvyšších vesmírov, tak je namieste sa s tým človekom aj v púštnej búrke spojiť naveky vekov :)
Na záver zdroje:
Mišo Pastier spísal perfektný blogpost a návod k Burningmanovi. Ak chcete vedieť viac o tom ako sa tam dostať a čo mať so sebou, je to najlepší zdroj.
Všetko ostatné podstatné info sa dozviete na official stránke: www.burningman.com
Ak by ste mali akékoľvek otázky alebo by ste sa tam chceli pozrieť, v pohode sa mi ozvite a rád vám pomôžem.
Asi niekedy plati, lepšie nevidieť a nezažiť. Dosť vysoká koncentrácia nemravných a telu i duši neprospešných vecí na jednom mieste. A s Bohom ( jednym jedinym) sa da rozpravan z pohodlia domova (bez telefonnej budky) :)
Vsetko dobre prajem Michal.